Doba plastová, prečo vlastne produkujeme odpad?

Autor: Lenka Sidorová | 5.4.2015 o 16:19 | Karma článku: 8,29 | Prečítané:  1259x

Odpad je už niekoľko rokov jedným z najväčších globálnych problémov. Som si však istá, že produkovať odpad nie je vôbec nutné, a i bez odpadu dokážeme žiť plnohodnotným, ba zdravším a kvalitnejším životom. Nechajte sa inšpirovať zopár príkladmi ako sa stať hrdinom v dobe plastovej.

Odpad je už niekoľko rokov jedným z najväčších globálnych problémov ľudstva. Najhoršie je na tom Čína a tesne za ňou USA. Produkcia odpadu stúpa najmä s ekonomickou silou krajiny, čoho dôkazom je jeho pokles v čase vypuknutia finančnej krízy a následnom raste po jej zmiernení. Podľa posledných informácií zo Správy o stave životného prostredia na Slovensku vzniklo v roku 2013  na území  SR celkom 1 744 428,65 ton komunálnych odpadov. Na jedného obyvateľa to v priemere predstavuje 322 kg odpadu. Podľa údajov z ministerstva životného prostredia možno predpokladať, že trend vzniku komunálneho odpadu bude mať v budúcnosti stúpajúce tendenciu.

Po vytvorení odpadu vzniká otázka, čo s ním. Najdominantnejším nakladaním s komunálnym odpadom je skládkovanie, ktoré tvorí až 70 %, pričom je to pre životné prostredie jeden z najrizikovejších spôsobov nakladania s odpadom. Energetické zhodnocovanie a materiálové zhodnocovanie odpadu sa pohybuje len okolo desiatich percent, o niečo vyššie percentá má forma recyklácie. Najviac odpadkov pozostáva z papiera, skla a plastu, kovu a jedla.

Zbytočný odpad

Ja sa pýtam, či nie je jednoduchšie odpad proste nevytvárať ako trápiť sa čo s ním, nakoľko každá forma činnosti s odpadom je pre životné prostredie a kvalitu života škodlivá. Aj recyklácia má svoje hranice. Najväčšia škoda je to, že sa vyrába enormné množstvo zbytočných a väčšinou jednorazových predmetov, ktoré sú tým pádom vytvárané vlastne na to aby sa stali odpadom, pričom nemajú významnejšie využitie. Patria sem napríklad suveníry, ktoré nadšeným turistom neskôr iba zapadajú prachom a po nejakom čase končia v kontajnery. Igelitové tašky, význam tohto dlhodobému fenoménu je pre mňa nepochopiteľný. Ľahko sa prederavia, ich nosnosť je pomerne obmedzená, keď sa zašpinia nedajú sa prať a aj pri tej najlepšej vôli a snahe sa dajú použiť len zopár-málo krát. Tieto predmety navyše pozostávajú z látok, ktoré sú veľmi ťažko biologicky rozložiteľné.

Zoberme si príklad: Ideme na bežný nákup a do igelitiek si naberieme jablká, paradajky, papriky, banány, cibuľu, rožky, zemiaky a šalát. Do igelitiek však ukladáme aj tovar, ktorý už je v nejakom obale zabalený len aby sme ho preniesli z bodu A do bodu B, a takto sa v sáčkoch ocitnú napríklad čokoládové tyčinky, syry, konzervy, mäsové produkty, cestoviny, jogurty a vlastne takmer všetky ostatné produkty. Na takýto nákup ide človek priemerne 2-3 krát do týždňa. Keď počítame len s dvoma takýmito nákupmi týždenne vyjde to pre všetky slovenské domácnosti zhruba na 6,7 miliardy igelitiek za rok. To som nepočítala tašky na kopec iných vecí ako topánky, oblečenie, lieky, knihy a všetko ostatné čo z obchodu potrebujeme preniesť domov.

Je to nutné?

Keby sme namiesto igelitiek používali tašky z látky, ktoré vydržia omnoho dlhšie, unesú väčšiu váhu a dajú sa prať, ušetrili by sme aspoň 6,7 miliardy kusov odpadkov vo forme igelitov za rok len pri bežnom nákupe, čiže v skutočnosti je to oveľa viac. Látkovú tašku možno využívať aj niekoľko rokov, nie je potreba tie miliardy prerátavať a vidno, že ide o obrovské číslo. Fľašky na tekuté produkty ako šampón, mlieko, nápoje , omáčky sú zase balené v plastoch. Po vypití nápoja alebo vyliatia šampónu na hlavu sa nádoba za bežných okolností vôbec nepoškodí a dala by sa využívať ďalej no napriek tomu končí automaticky v koši. Vzniká otázka, čo reálne bráni zmene v obchodnom systéme? Keby sa tieto produkty dodávali vo väčších nádobách o veľkosti sudov a každý by si do svojej fľašky tekutinu načapoval výrazne by ubudlo odpadu aj v tejto forme.

A prečo nie sklo? Naši predkovia si šťastne nažívali s vratnými fľašami. Je pravda, že tento úkaz možno pozorovať i dnes, no ide o malé percentá, a dalo by sa to uplatniť omnoho masívnejšie. Ako sa hovorí, všetko sa dá, keď sa chce. Dôkazom toho je len 23-ročná slečna z Ameriky menom Lauren Singer, ktorá žije šťastný život bez toho aby tvorila odpad. O svojom spôsobe života píše blog, ktorým sa snaží inšpirovať ďalších ľudí.

Jedlo v koši

Aj keď je jedlo zväčša biologického charakteru, domnievam sa, že má iný účel ako končiť v koši. Ide o úctu, k tomu čo konzumujeme, pretože sme to čo jeme a pokiaľ si to nevážime, nevážime si ani sami seba. Ľudia, ktorý si s obľubou nakladajú na tanier obrie porcie, potom zjedia dve lyžičky a takmer celú porciu vyhodia do smetiaka, by sa mali zamyslieť nad tým, aký to má prospech či už pre nich alebo niekoho iného. Keby si naložili toľko koľko potrebujú, ušetrili by množstvo peňazí a energie.

Veď na to mám

Perfektné, gratulujem. Do reštaurácie príde napríklad mladá slečna (alebo hocikto iný) objedná si šalát, len preto, že je obedná pauza a každý mesiac predsa dostáva gastrolístky, tak prečo ich nepoužiť. Zákazníčka jedlo v tanieri trochu pošťuchá, hodí do neho servítku aby toho odpadu nebolo málo a vypýta si účet. Neskôr príde do podniku iný hladný zákazník, ktorý by si ten šalát prosil ale čašník mu musí oznámiť, že konkrétne menu sa už minulo (inými slovami, že jedlo, o ktoré má záujem už leží nedotknuté v koši) a tak si môže dať čokoľvek iné na čo nemá chuť.

Poučiť by sa možno mohli aj reštaurácie a dať zákazníkom na výber väčšie a menšie porcie, nie každý má rovnaký apetít. A pokiaľ majú skutočný záujem vyhovieť klientom, mali by tak učiniť. Aký je pre kuchára reálny problém naložiť na tanier menej keď si to niekto želá? Koho tým ukráti? Aký je reálny problém pre čašníka nablokovať polovičnú porciu? Žiaden, len netreba byť chamtivý, zaslepený a lenivý.

Svet sa sám od seba nezmení, nemá ako, tvoríme si ho sami, tvoria ho jedinci drobnými či väčšími skutkami a pokiaľ tieto skutky nezmeníme, nezmení sa ani svet a odpadu neubudne.

Milí spoluobyvatelia tejto planéty, prajem Vám všetkým veľa dobrej vôle, nadšenia a vytrvalosti pri krokoch k lepším zajtrajškom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?